Reprezentácia vedomostí
Z Psychostudia
Hlavná stránka / Umelá inteligencia / Vybrané kapitoly z umelej inteligencie
Obsah |
Stavový priestor
- Najstaršia forma
- Pôvodne na riešenie úloh a programovanie hier
- Všetky nasledujúce stavy môžu byť z daného stavu úlohy určené na základe malého počtu pravidiel - operátormi prechodu alebo generátormi prípustných ťahov.
- Možné riešenie úloh tohto typu je uvažovanie všetkých možných stavov - čo vedie ku kombinačnej explózii.
- Východiskom je uvažovanie iba najlepších možností, k tomu je ale potrebná istá vedomosť o riešenom probléme.
Formálna logika
- Klasická forma reprezentácie vedomostí.
- Výhody:
- - pomocou množiny pravidiel (inferenčných) môžem z axiómov odvodiť faty, ktoré musia byť pravdivé.
- - pravdivosť každého nového tvrdenia môžem overiť predpísaným spôsobom na základe inferenčných pravidiel a axiómov.
- - je zaručená pravdivosť dedukcie.
- - je zaistená logická konzistentnosť.
- Vychádzam iba zo syntaxe nie sémantiky.
- Formula - základný typ výrazu, schopný reprezentovať zmysluplnú výpoveď o svete.
- Zmysle je dáva až interpretácia.
Konečná postupnosť formúl, ktorá začína nejakou formulou, ktorú považujeme za evidentnú (napr. axióma) a v ktorej je každá ďalšia formula opäť sama osebe evidentná, alebo ju možno získať ako záver niektorého odvodzovacieho pravidla, predpokladmi ktorého boli predošlé formuly z postupnosti, sa nazýva formálny dôkaz a posledná formula v dôkaze je dokázanou teorémou.
Úplne formalizovaný systém obsahuje:
- abecedu
- syntax
- axiómy
- odvodzovacie - inferenčné pravidlá
abeceda + syntax = jazyk
Formalizovaná teória obsahuje:
- jazyk
- uvažovanú triedu interpretačných štruktúr
- axiómy
- inferenčné pravidlá
Výrokový počet
- axiómy
- inferenčné pravidlá
Predikátový počet
Pribudnú:
- predikátové konštanty
- predikátové premenné
- kvantifikátory
- Predikáty sú tvrdenia o predikátových konštantách samotných alebo o ich vzťahoch k iným predikátovým konštantám.
Aplikujú sa na na špecifický počet argumentov, za ktoré sa dosadia predikátové konštanty na základe ktorých predikáty nadobudnú hodnotu TRUE resp. FALSE.
Podľa počtu predikátov: unárne, binárne, ...
Dobre definovaná formula predikátového počtu, je taká formula, ktorá je vytvorená syntakticky prípustnou kombináciou spojok, predikátov, konštánt, premenných a kvantifikátorov.
Predikátový počet prvého rádu
- Zavedenie pojmu funkcia, jej výsledkom je objekt.
- Logika je prvého rádu ak dovoľuje kvantifikáciu premenných ale nie predikátov a funkcií.
- Neprotirečivá - nemôžem dokázať nepravdivé tvrdenie.
- Úplná - pre každé tvrdenie existuje dôkaz.
Základné prvky:
- konštanty
- predikátové premenné
- funkčné symboly
- predikátové symboly
Zo základných prvkov sa tvoria:
- termy
- atomické formuly
- formuly
- literály = atomické formuly + ich negácie
Gödelova veta o úplnosti:
Nech T je teória v predikátovom počte prvého rádu. Pre ľubovoľnú formulu platí, že je teorémou T(dokázateľná v T), práve vtedy ak je dokázateľná vo všetkých modeloch teórie T.
- Algoritmická rozhodnuteľnosť teórií v predikátovom počte
- Rekurzívne axiomatizované teórie
- Rozhodnuteľné teórie
- Churchova veta o nerozhodnuteľnosti predikátového počtu
Sémantické siete
Rámce a skripty
Zdroje
- Csontó, J., Sabol, T.: Umelá Inteligencia. (skriptum) Technická Univerzita Košice, 1991;ISBN 80-7099-104-6
- P. Sinčák, G. Andrejková: Neurónové siete Inžiniersky prístup. TU Košice, Elfa-Press, 1996, ISBN 80-88786-38-X.
